Petícia za reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku
Ťažba dreva, výstavba a poľovanie v národných parkoch – dnešná realita, ktorá sa musí skončiť!
Žiadame skutočné národné parky podľa medzinárodného štandardu IUCN, kde prírodu necháme byť prírodou na 75% ich rozlohy.
Podpíš teraz petíciu!
#oslobodmenarodneparky
Podpíš teraz petíciu!
#oslobodmenarodneparky
Už jedno euro nám
pomôže získať niekoľko
ďalších podpisov.
Pomôžte nám zaplatiť
ďalšiu reklamu – je
to polovica úspechu!
Petícia za reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku (plné znenie)
Za posledných 30 rokov namiesto ochrany nášho najcennejšieho prírodného dedičstva vidíme v národných parkoch každý deň ťažbu dreva, novú výstavbu a ničenie prírody. Miznú nádherné staré lesy, pribúdajú hotely a apartmány. Vzácne druhy ako tetrov hlucháň sa dostali na pokraj vyhynutia. Vyhlásili sme boj proti strate biodiverzity, no ničíme si naše najvzácnejšie územia.
Nadišiel čas, aby sa národné parky stali tým, čím mali od začiatku byť - pokladnicou biodiverzity, zelenými pľúcami a pýchou Slovenska. Zastavme ich ničenie a vykorisťovanie! Vráťme národným parkom slobodu, prirodzenú krásu a pôvodnú divokosť! Osloboďme spolu naše národné parky!
Pre zastavenie negatívneho vývoja vyzývame premiéra SR, ministra životného prostredia, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, poslankyne a poslancov Národnej rady SR k prijatiu systémových krokov, ktoré povedú k lepšej ochrane prírody na Slovensku a vytvoreniu skutočných národných parkov.
1. Žiadame, aby pozemky v národných parkoch vo vlastníctve štátu spravovali samotné národné parky.
Dnes spravujú lesy a pozemky v národných parkoch štátne podniky a organizácie ako napríklad Lesy SR alebo Štátne lesy TANAP-u, ktoré sú hospodársky zamerané a ich prvoradým cieľom nie je ochrana prírody a nespadajú ani pod rezort životného prostredia. Preto dnes v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny nie je ochrana prírody v národných parkoch na prvom mieste, prebieha tu vo veľkom ťažba dreva a nie je efektívne využívaný potenciál národných parkov pre rozvoj regiónov na báze prírodného turizmu. Správa pozemkov je štandardným nástrojom na dosiahnutie cieľov národných parkov všade vo svete.
2. Žiadame, aby štát uskutočnil zonáciu národných parkov do roku 2024, tak, ako sa k tomu zaviazal v Envirostratégii 2030, zákone o ochrane prírody a krajiny a v ďalších vládnych dokumentoch
Zonácia je základným, všade na svete uplatňovaným prístupom pre naplnenie cieľa ochrany prírodných procesov v národných parkoch. S priemerným podielom bezzásahových území 20% ani jeden z našich národných parkov nespĺňa medzinárodné kritériá Svetového zväzu pre ochranu prírody IUCN pre národné parky. Žiadame, aby bola uskutočnená zonácia národných parkov podľa štandardu IUCN kategórie II s primárnym cieľom ochrany biodiverzity, jej ekologickej štruktúry, prírodných procesov a podpory vzdelávania a rekreácie, a v každom z národných parkov určená bezzásahová zóna bez ťažby dreva, výstavby a poľovania, s cieľom dosiahnuť takýto režim čo najskôr v jadrovej zóne na 50% rozlohy národného parku a v priebehu 10-30 rokov v jadrovej zóne na 75% rozlohy národného parku. Zastavané územia žiadame obmedziť na zónu D s minimalizovaním výstavby, zákonne určenými prísnymi ekologickými obmedzeniami, obmedzeniami únosnosti a rozhodovacou právomocou správy národného parku pre akékoľvek stavebné zmeny a zásahy na území národného parku. Zároveň požadujeme schválenie programov starostlivosti o národné parky.
3. Ďalej žiadame uskutočniť komplexnú reformu ochrany prírody na Slovensku, ktorá by mala stáť na týchto pilieroch:
- právna subjektivita národných parkov,
- vlastný štatút orgánu štátnej správy pre národné parky a ďalšie chránené územia, ktorého rozhodnutia sú záväzné a vykonateľné,
- splnenie kritérií európskej stratégie biodiverzity schválenej 20.5.2020 so skutočnou ochranou 30% územia SR, prísnou ochranou 10% územia a prísnou ochranou všetkých pralesov a starých lesov
- podmienky pre primerané financovanie zo štátnych, európskych aj vlastných zdrojov tak, aby národné parky a ďalšie chránené územia dokázali zabezpečiť služby, ktoré majú z titulu ich poslania plniť,
- podporu pre vytvorenie nových udržateľných a prírode blízkych pracovných a podnikateľských príležitostí pre ľudí v národných parkoch, ďalších chránených územiach a v nadväzujúcich regiónoch,
- spravodlivé, dobrovoľné a partnerské vysporiadanie s neštátnymi vlastníkmi pozemkov v národných parkoch a chránených územiach, ktorí sú ochotní svoje pozemky odpredať, zameniť alebo na nich dlhodobo hospodáriť v súlade s ochranou prírody,
- umožnenie voľného pohybu ľudí v chránených územiach s výnimkou obmedzení pre konkrétne územia resp. kombinácie územia a obdobia z dôvodu ochrany prírody, v národných parkoch po schválení zonácie
- vytvorenie skutočnej siete chránených území prostredníctvom posilnenia postavenia a záväznosti Územného systému ekologickej stability a krajinno-ekologického plánovania,
- dostatočné financovanie reformy, aby prebehla rýchlym tempom s ohľadom na akútne zlyhávajúcu ochranu prírody na Slovensku, klimatickú krízu a krízu biodiverzity.
Petičný výbor
- Karol Kaliský, Iniciatíva My sme les
- Marek Kuchta, Iniciatíva My sme les
- Marián Jasík, PRALES, o.z.
- Juraj Vysoký, PRALES, o.z.
- Pavel Herich, OZ pre Dolinu
- Andrea Froncová, Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ)
Petíciu spoločne vyhlasujú:
- Iniciatíva My sme les
- PRALES, o.z.
- Lesoochranárske zoskupenie VLK
- WWF Slovensko
- SOS/BirdLife Slovensko
- Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ)
- Slovenský ochranársky snem
- Ochrana dravcov na Slovensku
- OZ pre Dolinu
- Iniciatíva Klíma ťa potrebuje
- Nadácia Aevis
- Asociácia prírodného turizmu
- Združenie Slatinka
- Iniciatíva Naše Karpaty
- Znepokojené matky
- Priatelia Zeme – SPZ
- Priatelia Zeme – CEPA
- OZ TATRY
- OZ SOSNA
- OZ Liptovskí aktivisti-LIPA
- Zvierací ombudsman, Aliancia združení na ochranu zvierat, o.z.
- ZO 6 SZOPK
- Centrum pre filantropiu n.o.
- Cirkulárny hub
- Centrum environmentálnych aktivít
- OZ Za našu vodu
- Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku
- Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá
Petíciu podporujú
- Erik Baláž, ekológ, ochranár, filmár a politik
- Dušan Bevilaqua, vedec
- Jakub Cíbik, ekológ, aktivista, fotograf a filmár
- Michal Deraj, aktivista
- Tomáš Derka, vedec- hydrobiológ
- Viera Dubačová, aktivistka
- Karol Fröhlich, fyzik
- Fedor Gömöry, fyzik
- Emil Grobauer, kameraman, odborník na vlka dravého
- Fero Guldan, výtvarník
- Zuzana Homolová, speváčka
- Ján Hanušin, geograf a hydrogeograf
- Mikuláš Huba, environmentalista a profesor na Ústave manažmentu STU
- Tomáš Hulík, filmár-dokumentarista, ekológ
- Vladimír Ira, geograf, držiteľ ceny MŽP
- Gabriela Kalašová, ochranárka
- Peter Klučka, Národný cyklokoodinátor
- Ľubica Kolková, komunálna politička
- Mária Kozová, geografka
- Ľubica Krištofová, aktivistka
- Richard Krivda, kameraman
- Zuzana Kronerová, herečka
- Ján Lacika, geograf, cestovateľ a fotograf
- Ľubica Lacinová, molekulárna biologička
- Branislav Líška, lekár, vedec
- Richard Medal, komunálny politik a aktivista
- Klaudia Medalová, aktivistka
- Vladimír Mokráň, vedec
- Branislav Moňok, aktivista
- Juraj Nvota, umelec
- Samuel Pačenovský, zoológ
- Daniel Pastirčák, básnik, prozaik, esejista, výtvarník a kazateľ
- Patrícia Pavlovská, odborníčka na permakultúru
- Jana Paulíková, aktivistka
- Soňa Párnická, aktivistka
- Tomáš Peciar, bratislavský cyklokoordinátor
- Pavol Petráš, aktivista
- Henrich Pifko, vedec
- Andy Popovič, aktivista, vedec
- Ľudmila Priehodová, vedkyňa
- Samo Smetana, huslista a spevák
- Štefan Szabó, ekológ, aktivista
- Silvia Szabóová, aktivistka
- Jozef Šibík, botanik
- Pavol Široký, odborník v oblasti zmeny klímy, energetiky, životného prostredia a geológie
- Natália Šovkoplias, aktivistka
- Pavel Šremer, aktivista
- Peter Tatár, aktivista
- Alena Trančíkova, expertka bratislavskej vodárenskej spoločnosti
- Ľubica Trubíniová, mediálna manažérka, aktivistka
- Marcel Uhrin, ekológ a zoológ
- Imrich Vozár, právnik
- Katarína Začková, investigatívna reportérka
- Pavol Ziman, aktivista
Ďalšie podporujúce organizácie
- Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
- Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene
- Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
- Machaon International
- Baterkáreň
- OZ Prales deťom
- Prales dětem CZ
- Živica
- Asociácia detských lesných klubov na Slovensku
- OOCR Visit Košice
- OOCR Záhorie
- OOCR Podunajsko
- Štrbské Pleso marketing
Fakty
- V národných parkoch sa na Slovensku ťaží dvakrát viac dreva ako mimo nich
- Len 20% územia slovenských národných parkov je prísne chránených, t.j. v najvyššom, 5. stupni ochrany. No dokonca aj v ňom sa dávajú výnimky na tažbu. V skutočnom národnom parku podľa medzinárodného štandardu Svetového zväzu pre ochranu prírody IUCN by malo byť z dlhodobého hľadiska prísne chránených 75% rozlohy národného parku. V tomto území by sa vôbec nemalo zasahovať, stavať ani poľovať.
- Len vo Vysokých Tatrách bolo od r. 2004 vyťažených vyše 3,5 mil. stromov alebo viac ako 100 000 kamiónov dreva.
- Objem ťažby dreva na Slovensku vzrástol oproti r. 1990 o 73 percent. Na Slovensku sa ročne vyťaží v prepočte 300 000 kamiónov dreva.
- V národných parkoch sme medzi rokmi 2000 – 2016 prišli o 12,2 percenta lesov. Dokonca k úbytku došlo aj v 5. stupni ochrany napriek deklarovanej bezzásahovosti v priemere o 5,5 percenta lesa.
- Populácia hlucháňa hôrneho, kedysi bežného obyvateľa našich národných parkov, od roku 2004 klesla na polovicu a dnes mu reálne hrozí vyhynutie. Jednotlivé populácie sú v dôsledku úbytku lesov od seba často odrezané a tým dochádza k ich genetickej degradácii.
- V 70. rokoch na Slovensku žilo približne 3 500 hlucháňov na ploche 175 000 hektárov. Populácia hlucháňa hôrneho dnes predstavuje menej ako 1 000 jedincov, pričom plocha výskytu hlucháňa sa znížila na 40 000 hektárov a stále sa zmenšuje.
- Len v Nízkych Tatrách bolo od roku 2007 vyťažených viac ako 6 700 hektárov horských smrekových lesov s výskytom hlucháňa. Približne na päťtisíc hektároch boli použité insekticídy na usmrcovanie hmyzu, a to počas reprodukčného obdobia, keď je prežitie kuriatok hlucháňa plne závislé od hmyzej potravy.
- Ročne sa na Slovensku vyrúbu lesy o rozlohe jedného okresu. Za posledných 15 rokov takto zmizli lesy s rozlohou celých Tatier
Otázky a odpovede
👉 Skontroluj zložky Spam a Reklamy
👉 Ak nie je tam. počkaj niekoľko hodín pozri znova.
👉 Ak stále neprišiel, počkaj pár dní - nepotvrdeným signatárom znova pošleme link na potvrdenie
Od všetkého, čo ich ťaží. Od všetkého, čo z nich ukrajuje. Od všetkého, čo im zväzuje ruky, aby sa mohli brániť.
Príroda v národných parkoch musí byť slobodná, a to predovšetkým v ich jadrovej zóne, ktorá má mať 75%, tak ako to vyžaduje medzinárodný štandard IUCN. Nesmie sa v nej ťažiť drevo, stavať, poľovať. Tak, ako je to úplne normálne v národných parkoch v zahraničí. Samozrejme, že táto zmena sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň. Preto požadujeme prechodné obdobie 10-30 rokov v závislostí od konkrétneho NP. Táto prechodná doba sa bežne uplatňuje pri transformácii či vzniku národných parkov v zahraničí.
Slobodnými sa majú stať aj samotné správy národných parkov. Dnes nedokážu zakázať ťažbu alebo výstavbu na svojom území. Ich stanoviská majú len odporúčací charakter. V bode 3 petície žiadame posilnenie ich právomocí, aby sa stali suverénnymi a mohli zakázať na svojom území ťažbu dreva, výstavbu a poľovanie a skutočne ochrániť prírodu v ňom.
Národným parkom teraz pomôže iba zásadná reforma a presadenie bodov petície sformulovaných širokou škálou odborníkov a organizácií. Petíciu je dôležité zdieľať medzi čo najviac ľuďmi. Do národných parkov chodí 60% Sloveniek a Slovákov. Keby podpísal čo len každý tretí, bolo by nás niekoľko stotisíc!
- 👉 Pošli email minimálne 20 ľuďom, ktorí určite podpíšu!
- 👩👩👧👦 Prepošli petíciu rodine a priateľom!
- 💡Prepošli petíciu kolegyniam a kolegom vo firme!
- 📩 Ak máš rodinu či známych, ktorí by petíciu na internete nepodpísali, daj im podpísať tlačenú verziu a zašli nám ju poštou. Tu je petičný hárok na vytlačenie. Pri veľkej skupine ľudí môžeš vytlačiť poslednú stranu ľubovoľne veľa krát. Ak si už podpísal/a na oslobodme.sk, tvoj podpis už nepridávaj.
- 💲Podpor kampaň finančným darom alebo to navrhni svojej firme!
- Podpor platobnou kartou tu
- Podpor prevodom priamo na bankový účet nadačného fondu My sme les pri Nadácii Aevis
IBAN: SK9811000000002947062537
Variabilný symbol: 2106
Dary s týmto variabilným symbolom idú priamo kampani Osloboďme národné parky.
Dar nám pomôže nám zaplatiť reklamu, tvorbu kampane a akcie, ktoré rozširujú jej dosah, skvalitňujú ju alebo podporujú jej ciele. Všetky výdavky sú kontrolované vyhlasujúcimi organizáciami.
Vieme presne povedať, prečo sú národné parky pre krajinu veľmi dôležité z ekologického hľadiska. K tomu hneď uvedieme pár faktov. No najdôležitejšie je uvedomiť si, akú hodnotu majú národné parky pre nás samých. Kto ich raz navštívil a precítil, pozná odpoveď.
Do slovenských národných parkov podľa prieskumu agentúrou FOCUS aspoň raz ročne ide 60% Slovákov a Sloveniek. To je viac ako polovica obyvateľov tejto krajiny. Pre mnohých z nás národné parky predstavujú tie najkrajšie zážitky – chvíle strávené s priateľmi, spomienky na detstvo, dotyky s ozajstnou divočinou. Či už to je monumentálny pocit vo vysokohorskej doline, alebo tajomno hlbokého lesa, do národných parkov chodíme pocítiť niečo väčšie ako my. Priťahujú nás tým, že je v nich stále živá divokosť, ktorej sme kedysi boli súčasťou. Vraciame sa z nich pokojnejší, vyrovnanejší, spojení s našim vnútrom.
Môžeme sa vzdať týchto liečivých momentov? Môžeme si dovoliť nájsť na miestach našich spomienok a identity iba ruiny? Môžeme si dovoliť zničiť posledné zvyšky superorganizmu, z ktorého pochádzame?
Sotva. A predsa sa to deje.
Ekologická hodnota
Okrem individuálnej hodnoty pre každého z nás majú národné parky rovnako významnú ekologickú hodnotu – pre celú krajinu. Zaberajú 6,5% rozlohy Slovenska a so svojimi lesmi a ekosystémami sú kľúčové pre slovenskú klímu, vodu a biologickú rozmanitosť.
Väčšina zrážok padne na úpätiach hôr, kde pramenia naše najvýznamnejšie rieky. Podľa vedeckých štúdií [Watson et al. 2018] majú neporušené prírodné lesy, v ktorých sa nezasahuje, oveľa lepšiu vodozádržnú funkciu ako lesy, v ktorých sa ťaží. Vrstva humusu zachytávajúca vodu totiž vzniká z odumretých stromov a pri neťažených lesoch je niekoľkonásobne hrubšia. Voda sa naviac z nedotknutého lesa nestráca lesnými cestami a eróznymi ryhami.
Národné parky patria k našim kľúčovým vodným zdrojom. V dobe meniacej sa klímy je nezodpovedné ich ťažiť a ničiť. Na to sú určené hospodárske lesy mimo národných parkov. Naopak, chceme, aby sa stav lesov v národných parkoch a ich schopnosť zadržiavať vodu zlepšoval. O to sa najlepšie postará príroda, keď ju necháme nerušene pracovať.
Druhou, v dobe klimatickej krízy tiež podstatnou funkciou, je zachytávanie uhlíka. Rovnako ako pri vode, neporušené lesy a ekosystémy majú oveľa vyššiu schopnosť absorbovať uhlík z atmosféry, ako tie pozmenené človekom [Watson et al. 2018]. Nedotknuté lesy ponechané na samovývoj patria medzi tie najlacnejšie spôsoby, ako zachytávať uhlík z atmosféry, ktorý spôsouje globálne otepľovanie.
Európska únia pripravuje mechanizmy, na základe ktorých vlastníci lesov budú kompenzovaní za to, koľko ich les dokáže zachytávať uhlíka. Lesy bez ťažby zachytávajú uhlíka viac, a preto národné parky s bezzásahovými jadrovými zónami môžu v tomto smere generovať výrazné príjmy. Ekosystémy zachytávajúce uhlík sa teda v blízkej budúcnosti stanú skutočným ekonomickým kapitálom. Podobné mechanizmy môžu Únia ale aj Slovensko vytvárať aj s ohľadom na vodu.
V neposlednom rade je hodnota národného parku v ochrane biodiverzity a prírodných procesov na veľkom území. Prečo je to dôležité?
Prírodné procesy sú nesmierne cenné a hodnotné. Orešnica, ktorá pred zimou ukryla semeno limby, ktoré na jar vyklíči, urobila zasadením stromu prírode službu, ktorá o pár desaťročí či storočí bude hodna tisíce eur. Týchto služieb urobí orešnica za deň množstvo, a tisíce ďalších obyvateľov prírody ich spolu robia milióny. Tá istá orešnica na jar použije k stavbe hniezda práchnivé drevo. Ak v jej lese budeme ťažiť stromy a mŕtve drevo nenájde, stavba hniezda bude zložitejšia a možno spôsobí jej postupný odchod a odchod ďalších druhov, naviazaných na podobné podmienky.
Narušili sme prírodný proces, o ktorom sme možno ani netušili, že existuje. Jeho dôsledkom bude neprirodzená a menej kvalitná skladba lesa. Ten bude v konečnom dôsledku zachytávať menej vody a uhlíka. Tento príklad ukazuje, prečo nenarušené prírodné procesy v bezzásahových územiach vedú k vysokej biodiverzite a tá k ich vyššej ekologickej hodnote, z ktorej profituje celá krajina. Poslaním národného parku je zároveň ponúkať priestor na štúdium týchto procesov, pretože mnohé z nich stále nepoznáme. Po ich spoznaní sa dajú využiť v hospodárskej sfére, napríklad v lepšom spravovaní hospodárskych lesov.
Prírodné procesy potrebujú veľké územia, aké poskytujú len národné parky, aby mohli naplno fungovať. Živočíchy môžu žiť na jednom mieste, no potravu si zháňať na inom, vzdialenom desiatky kilometrov. Ak im priestor predelíme či obsadíme, z územia ich stratíme. V dnešnej preľudnenej kultúrnej krajine nie sú takéto priestory k dispozícii a preto mnohé živočíšne a rastlinné druhy nachádzajú posledné útočisko práve v národných parkoch.
S postupujúcou klimatickou zmenou sa tieto nároky na priestor ešte zvyšujú. V prvom rade dochádza čoraz častejšie k prírodným narušeniam vetrom či hmyzom. Navyše, narušenia naberajú na intenzite a zväčšuje sa aj zasiahnutá plocha. Tým pádom sa zvyšuje šanca, že dôjde k takému narušeniu, ktoré chránené územie s nedostatočnou rozlohou naruší celé a tým pádom zanikne miestna biodiverzita. Niekedy sa už takto zasiahnuté územie nebude schopné samo obnoviť. Po druhé, zvyšujúca sa priemerná teplota núti všetko živé presúvať sa do vyšších nadmorských výšok: vyššie sa presúva hmyz či vtáky, no aj stromy. Ak sú zachované ekosystémy iba vo forme malých, rúbaniskami či smrekovými monokultúrami oddelených fliačikov, táto migrácia ekosystémov je sťažená alebo úplne znemožnená. Na to, aby mohla prebiehať optimálne, príroda potrebuje voľnosť – sú potrebné súvislé územia so spontánnym vývojom. Drobné fragmenty čo ako pekných lesov budú s veľkou pravdepodobnosťou časom odsúdené na zánik.
Pri preľudňujúcej sa planéte a zvyšujúcich sa nárokoch na vodu a absorbciu uhlíka však budeme potrebovať územia s kvalitnou biodiverzitou a vysokým zadržiavaním vody a uhlíka rozšíriť. Práve z národných parkov a ďalších chránených území sa biodiverzita môže do krajiny rozširovať, zvyšovať jej odolnosť a schopnosť zadržiavať vodu a uhlík. Národné parky preto ako posledné útočištia biodiverzity nutne potrebujeme k nášmu bezpečnému prežitiu v nasledujúcich desaťročiach. Nechať si ich zničiť by bolo maximálne nezodpovedné.
--
Watson, J.E.M., Evans, T., Venter, O., Williams, B., Tulloch, A., Stewart, C., Thompson, I., Ray, J.C., Murray, K., Salazar, A., McAlpine, C., Potapov, P., Walston, J., Robinson, J.G., Painter, M., Wilkie, D., Filardi, Ch., Laurance, W.F., Houghton, R.A., Maxwel, S., Grantham, H., Samper, C., Wang, S., Laestadius, L., Runting, R.K., Silva- Ch´avez, G.A., Ervin, J., Lindenmayer, D., 2018. The exceptional value of intact forest ecosystems. Nat. Ecol.
Evol. 2, 599–610. https://doi.org/10.1038/s41559-018- 0490-x.
V princípe áno. Voľný pohyb by mal byť umožnený aj po bezzásahovom území parku, pokiaľ sa nepredpokladá negatívny dopad návštevnosti. Tak je tomu napríklad v NP Šumava, kde je voľný pohyb osôb na celom území okrem tzv. kľudových zón umožnený.
V niektorých slovenských národných parkoch je však návštevnosť taká vysoká, prípadne územie a v ňom žijúce druhy tak citlivé na vyrušovanie, že voľný pohyb nie je možný vždy a všade. Tu musíme rešpektovať danosti každého z NP. Možným riešením pre niektoré územia je povolenie pohybu mimo chodníkov so sprievodcom. Sprevádzanie by zároveň vytvorilo nové pracovné príležitosti v rámci prírodného turizmu a zamestnalo miestnych ľudí.
Konečné rozhodnutie o voľnom pohybe by malo zostať jednotlivým parkom. Plošný zákonný zákaz voľného pohybu v nich by však mal po uskutočnení zonácií odpadnúť.
Je to oprávnená otázka. Odpoveď má viac častí:
Po prvé, národné parky nespravujú pozemky na ich území. Spravujú ich štátne lesohospodárske podniky, ktoré majú za cieľ predávať drevo, a takisto súkromní majitelia, ktorým lesy tiež generujú príjmy.
Po druhé, národné parky nemajú zákonné kompetencie ťažbu na ich území zakázať. Ich stanoviská k ťažbám majú len odporúčací charakter.
Po tretie, len 20% územia slovenských národných parkov je prísne chránených. Na zvyšku je za určitých podmienok možné ťažiť. Národný park podľa medzinárodného štandardu by však mal mať z dlhodobého hľadiska bezzásahový režim na 75% územia.
Po štvrté, zákon o lesoch dokonca prikazuje odstrániť stromy napadnuté podkôrnym hmyzom, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v národnom parku alebo nie. V národnom parku však takýto zásah narúša prírodné procesy, ktorých ochrana má byť jedným z hlavných cieľov parku. V praxi sa naviac často vyťažia v poraste popri napadnutých aj zdravé stromy. Dochádza ku vzniku holín a kompletnej strate lesa a jeho obyvateľov. A k smutným obrazom, ktoré všetci poznáme.
Riešením je, aby štátne pozemky spravovali samotné národné parky. Pri dobre nastavenom systéme tieto nebudú mať motiváciu vytvárať zisk z predaja dreva. Pozemky súkromných vlastníkov v národných parkoch by mal štát na dobrovoľnej báze vykúpiť alebo vymeniť. U tých vlastníkov, ktorí predaj alebo výmenu odmietajú, by mala byť umožnená jednoduchá a spravodlivá kompenzácia za neťaženie. Kompenzácia je možná aj dnes a mnohí vlastníci a spoločenstvá vlastníkov lesov (urbáre) ju využívajú. Systém by sa mal ale zjednodušiť, pretože je komplikovaný a vyžaduje veľa námahy zo strany vlastníka.
Zároveň musí mať národný park právomoci ťažbu na svojom území zakázať. To platí obzvlášť v lokalitách s výskytom cenných druhov, k ochrane ktorých sa Slovensko aj medzinárodne zaviazalo. V prípade zákazu musí štát vlastníkov taktiež spravodlivo kompenzovať.
Bezzásahové územie by sa malo rozšíriť na 75% plochy národného parku, tak, ako to požaduje Svetový zväz ochrany prírody IUCN. Ktoré územia budú bezzásahové má určiť zonácia podľa ekologických kritérií a po uspokojivej dohode so súkromnými vlastníkmi. Uplatnenie zonácie v rozsahu 75% je náročný proces, ktorý spravidla trvá 10-30 rokov, v závislosti od situácie v konkrétnom území. V národných parkoch s vyšším podielom štátnych pozemkov sa môže tento proces výrazne skrátiť.
Tak, ako bolo v čase nášho vstupu do EU v roku 2004 až do dnes hlavným cieľom priblíženie sa nových členských štátov úrovni zakladajúcich členov a z toho vyplývajúce investície, tak po roku 2020 je na najbližšie desaťročia jedným z hlavných cieľov EÚ ochrana prírody a klímy. Investície budú smerovať z veľkej časti do tejto oblasti. Svedčí o tom aj nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá požaduje 10% území prísne chrániť, pričom na Slovensku to dnes je iba 1,8%. Máme teda čo doháňať a národné parky, chránené oblasti a s nimi prepojené regióny sú najlepšími kandidátmi pre investície, ktoré sú s týmto novým cieľom spojené.
Ako zdôrazňuje samotná EÚ, zvyšovanie biodiverzity môže prispieť k vzniku až 500 000 nových pracovných miest v Európe. Moderné národné parky a chránené územia však už samé osebe dnes ponúkajú veľa možností k pozdvihnutiu regiónu:
- Príjmy z prírodného turizmu a ubytovania hostí, pričom silná značka národného parku dáva partnerským zariadeniam konkurenčnú výhodu.
- Silnú značku partnera národného parku môžu využívať aj lokálni ekologickí poľnohospodári a výrobcovia potravín, včelári, lokálne pivovary, a ďalší.
- Ekologicky zameraní turisti navyše míňajú viac peňazí a prispievajú k lepšej vyťaženosti zariadení.
- V etablovaných národných parkoch v zahraničí, spravovaných podľa kritérií IUCN, je počet pracovných miest v samotnej správe národného parku až dvojnásobný oproti počtu, ktorý by dokázal poskytnúť lesný podnik porovnateľnej veľkosti.
- Samotný turizmus vie v národnom parku generovať hrubý obrat vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur. Napríklad národný park Bavorský les, veľkosťou porovnateľný s NP Muránska Planina, vykazuje ročný hrubý obrat z turizmu 29 miliónov eur a poskytuje v prepočte zamestnanie viac ako 1 000 ľudom. Zamestnanosť a príjmy lesných správ napr. na Muráni sú dnes malým zlomkom týchto súm.
- Národné parky a chránené územia by mohli byť v budúcnosti oprávnené prijímať platby za ekosystémové služby, ktoré poskytujú – napríklad záchyt uhlíka či zadržiavanie vody. Pri priaznivom stave ich ekosystémov môže ísť o veľké sumy, ktoré budú výraznou mierou kryť ich financovanie nad rámec príjmov z turizmu.
- Všetky uvedené body analogicky platia aj pre ďalšie chránené územia, ktoré by pri vzniku silnej značky mohli prispieť k posilneniu zamestnanosti a ekonomickej prosperity v regióne.
Náklady na transformáciu národných parkov z území, na ktorých sa ťaží drevo a stavia, na skutočne chránené územia so zonáciou a bezzásahovými jadrovými zónami podľa štandardu IUCN sú v porovnaní s inými investíciami na Slovensku zlomkové. Ak budeme úprimní, je hanbou, že za posledných 30 rokov sa o túto transformáciu nikto nepokúsil.
Ročné náklady na zvýšenie bezzásahu z aktuálnych 20% na 50% formou nájmov sú vo všetkých národných parkoch podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia 11,6 milióna eur. Pre porovnanie, 1 km diaľnice na Kysuciach staviame za 60 miliónov eur.
Rozšírenie bezzásahových zón na 75% formou nájmov by nás stálo 17,1 milióna eur ročne. Stále to bude oveľa menej ako kilometer diaľnice na Kysuciach. Na Slovensku do diaľnic a ciest prvej triedy investujeme každý rok zhruba 500 miliónov eur, priemerne nás kilometer stojí 19 miliónov eur a dodnes nemáme postavenú diaľnicu do Košíc.
Riešenie zonácie národných parkov čo sa týka jadrovej zóny je však potrebné riešiť výkupom. Nemá zmysel platiť súkromným vlastníkom za bezzásah, ak by ho títo mohli po 30 rokoch vypovedať a robiť si s pozemkami čo chcú. Pozemky v jadrovej zóne, ktoré sú dnes v súkromnom vlastníctve, je na zaistenie skutočného národného parku potrebné po dohode vykúpiť.
Odhadované náklady na výkup pozemkov, aby vznikla 50% jadrová zóna, sú 244 mil. eur v rozpätí od 165 po 525 mil. eur. Pri 75 % bezzásahovej zóne to je 374 mil. eur a v možnom rozpätí od 255 po 796 mil. eur.
Čítate dobre. Zonáciu všetkých národných parkov na 75% bezzásahu požadovaných štandardom IUCN by sme mohli vyriešiť za 374 mil. eur, čo je cena za 19 km diaľnic pri priemernej cene 19 miliónov na kilometer, za ktorú diaľnice na Slovensku staviame. O čo rozumnejšia s ohľadom na ekologickú stabilitu a odolnosť voči klimatickej kríze by táto investícia bola, pomlčíme. No ak nazveme škandálom, že tieto peniaze sa doteraz nenašli, resp. ich pre skutočné národné parky ani nikto nehľadal, nebudeme ďaleko od pravdy.
Nie. Štandardnou praxou v európskych národných parkoch s výrazným zastúpením smreka je nárazníková zóna široká spravidla 500m, ktorá je dostatočná na zabezpečenie ochrany lesov hraničiacich s národným parkom. V nárazníkovej zóne lesnícky personál národného parku pravidelne identifikuje napadnuté stromy a tieto sú bezodkladne odstraňované. Vďaka manažovanej nárazníkovej zóne vznikajú pracovné príležitosti a možnosti príjmov pre dodávateľov lesných prác v regióne.
V národných parkoch sa dnes naozaj bežne poľuje. No v skutočnosti sa poľovačka s poslaním národného parku vylučuje. Národné parky majú zo svojej definície chrániť prírodné procesy, teda prirodzený kolobeh vody a látok, tiež vzťahy a závislosti medzi jednotlivými druhmi, či medzi druhmi a krajinou. Túto prirodzenú rovnováhu a cykly, ktoré v národných parkoch chceme zažiť a študovať, poľovanie jednoznačne narúša. Podľa medzinárodného štandardu IUCN sa má primárny cieľ národného parku, teda ochrana prirodzených procesov, biodiverzity, rekreácie a vzdelávania, uplatňovať na 75% územia. To sa s poľovaním vylučuje.
Podobne ako pri ťažbe dreva v súvislosti so zonáciou, aj pri poľovaní sa môže uplatniť prechodné obdobie na vyriešenie právnych vzťahov. Jadrová zóna však musí byť z poľovania vylúčená čo najskôr a kvóty na odstrel v nárazníkovej zóne musia byť v réžii národného parku.
Tu je dôležité zmieniť dve veci:
Po prvé, strach zo zániku poľovných revírov, pretože by po zonácii a vzniku jadrových zón nemali potrebných 2 000 hektárov, je neoprávnený. Aj bezzásahové časti sa môžu zarátavať do výmery poľovného revíru, aj keď sa v nich nesmie poľovať. Poľovné revíry, ktorých časti zasahujú do jadrovej zóny parku, tak môžu naďalej existovať, aj keď v ich bezzásahovej časti bude poľovanie zakázané.
Po druhé, územia hraničiace s národným parkom z nepoľovania v jadrovej zóne profitujú, pretože v nej vznikajú silné zdrojové populácie. Tieto neskôr „dotujú“ vyšším počtom zveri okolité územia a revíry.
Je tiež potrebné zmieniť, že národný park by výpadky ziskov z poľovania na štátnych pozemkoch, ktoré mu dnes tak či tak nepatria, mohol kompenzovať príjmami zo sprevádzania fotografov a záujemcov o pozorovanie zveri.
Ako jednotlivec
- Platobnou kartou tu
- Priamo na bankový účet nadačného fondu My sme les pri Nadácii Aevis
IBAN: SK9811000000002947062537
Variabilný symbol: 2106
Dary s týmto variabilným symbolom idú priamo kampani Osloboďme národné parky.
Dar nám pomôže nám zaplatiť reklamu, tvorbu kampane a akcie, ktoré rozširujú jej dosah, skvalitňujú ju alebo podporujú jej ciele. Všetky výdavky sú kontrolované vyhlasujúcimi organizáciami.
Firemná podpora
Napíšte na podpora@oslobodme.sk
Z možnosti firemnej podpory sú automaticky vylúčené: zbrojárske firmy, tabakový priemysel, pornopriemysel, letecké spoločnosti, kožušinový priemysel, atómová energetika, genetická technológia, firmy prevádzajúce pokusy na zvieratách, firmy s nehumánnym držaním zvierat, výrobcovia pesticídov, fosílna energetika (uhlie, ropa, plyn), firmy prepojené na politické strany, odporcovia kampane.
Odvetvia alebo jednotlivé prípady podliehajúce schváleniu petičného výboru: ťažobný priemysel, potravinový priemysel, farmaceutický priemysel, autopriemysel, drevársky a papierenský priemysel, energetický priemysel, finančné poradenstvo, banky a nebankové subjekty, audítori, reklamné agentúry a médiá, firmy s verejnými kauzami.
Použitie loga kampane Osloboďme národné parky je v spojitosti s reklamnými aktivitami podporujúcej firmy možné len s písomným súhlasom.
Médiá
Tlačová správa 28.6.2021
Ochranárske organizácie podporujú poslanecký návrh na prevod štátnych pozemkov v národných parkoch pod Ministerstvo životného prostredia
28 mimovládnych ochranárskych organizácií stojacich za petíciou Osloboďme narodné parky vyslovuje podporu poslaneckému návrhu. Transformácia národných parkov, ktorá s prevodom súvisí, je kľúčová pre lepšiu ochranu prírody a rozvoj regiónov.
28 ochranárskych organizácií stojacich za petíciou Osloboďme národné parky vyjadruje podporu návrhu skupiny poslancov na presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu Ministerstva životného prostredia.
„Dnes spravujú štátne pozemky v národných parkoch lesohospodárske subjekty, ktorých cieľom nie je ochrana prírody, ale vytváranie zisku z predaja dreva. Vedie to k ťažbe v štátnych lesoch, ktoré patria všetkým občanom, a táto ťažba ide vyslovene proti poslaniu národných parkov. Štátne lesy v národnom parku si musia spravovať samotné národné parky – nie s cieľom ťažby, ale s cieľom ich ochrany. Prevod štátnych pozemkov v národných parkoch pod Ministerstvo životného prostredia je preto tým správnym prvým krokom,“ uvádza Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les, ktorá je jednou z organizácií stojacimi za kampaňou Osloboďme národné parky.
Iniciátori kampane vítajú, že pôvodné obavy o dostatočnom priestore na diskusiu dotknutých strán v rámci legislatívneho procesu boli rezortom MŽP, ktorý za návrhom skupiny poslancov stojí, rozptýlené: „Ministerstvo uistilo , že návrh prejde medzirezortným pripomienkovým konaním i konzultáciami s verejnosťou a akademickou obcou. Vďaka tejto záruke vieme vysloviť návrhu jednoznačnú podporu,“ uvádza Marián Jasík z občianskeho združenia PRALES, ktoré tiež stojí za petíciou.
Iniciátori petície vnímajú prevod štátnych pozemkov pod MŽP ako významný krok na ceste k skutočným národným parkom, spĺňajúcim medzinárodné kritériá IUCN, ktoré dnes ani jeden zo slovenských národných parkov neplní. Zároveň dodávajú, že týchto krokov musí byť viac: „Aby národné parky mohli naozaj napĺňať ich poslanie, musia získať právnu subjektivitu, štatút orgánu štátnej správy, musí byť uskutočnená ich zonácia a schválené plány starostlivosti. Tieto kroky musia na prevod pozemkov nadväzovať, lebo bez nich národné parky stále nebudú mať kompetencie a nástroje na to, aby vedeli na svojom území zabrániť napríklad nevhodnej ťažbe dreva či výstavbe,“ dodáva Jasík.
Organizátori kampane pozitívne vnímajú angažovanosť MŽP s ohľadom na ohlásenú reformu národných parkov: „Je to prvýkrát, kedy ministerstvo životného prostredia urobilo z reformy národných parkov jednu zo svojich priorít. Vidíme, že ministerstvo má autentický záujem túto reformu realizovať, o čom svedčí nielen predložený návrh, ale aj s ním súvisiaci návrh prevzatia lesníckeho personálu pod MŽP či snaha zohľadniť požiadavky obcí, ktorých sa zmeny budú dotýkať. Tešíme sa tomuto komplexnému prístupu a veríme, že zahrnutím všetkých dotknutých skupín do procesu reformy sa zvýšia jej šance na úspech. Ochranárska obec na reformu národných parkov veľmi dlho čakala a je to prvý a zásadný krok k celkovej reforme ochrany prírody na Slovensku,“ dodáva Marek Kuchta, koordinátor kampane Osloboďme národné parky.
Zároveň dopĺňa, že úlohou kampane, ktorá je nezávislá od aktivít ministerstva a v dlhodobom záujme mimovládok, je orientovať sa na verejnosť: „Chceme získať podporu verejnosti pre myšlienku skutočných národných parkov, kde prírodu necháme byť prírodou a nebudeme do nej zasahovať. Tak, ako je tomu v ikonických národných parkoch Yellowstone, Bavorský les či postupne aj na Šumave v susednom Česku. Ľudia do nich chodia preto, aby videli divokú a nedotknutú prírodu a táto je obrovským lákadlom.“
„Na Slovensku máme veľké šťastie, že máme hneď niekoľko území, ktoré tieto kritériá vedia rýchlo splniť a je vynikajúce, že MŽP skutočne začalo podnikať kroky, ktoré k takýmto skutočným národným parkom povedú. Aktivitu MŽP v tomto smere vnímame veľmi pozitívne,“ dodáva.
Chystaná transformácia národných parkov môže byť zásadným impulzom pre regióny, v ktorých sa národné parky nachádzajú. Národný park dokáže na rovnakom území stimulovať až desaťnásobne vyššiu zamestnanosť a tržby oproti lesnému hospodárstvu 2 . Naplno sa to prejaví hlavne v menej rozvinutých regiónoch. V prípade, že bude štátny lesnícky personál v národných parkoch kompletne prevzatý ministerstvom životného prostredia tak, ako je sľúbené, „hrozí“ vznikom skutočných národných parkov iba zvýšenie zamestnanosti. Brzdenie tejto transformácie je preto aj brzdením rozvoja dotknutých regiónov, pričom niektoré z nich inú šancu na rozvoj vo výhľade nemajú.
Organizácie stojace za kampaňou pripomínajú, že s ohľadom na presun pozemkov sa jedná o záväzok programového vyhlásenia vlády SR: „Vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod MŽP SR a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov,“ spomína sa v texte programového vyhlásenia
Organizátori kampane o ich podpore posleneckému návrhu informovali aj poslancov. Petícia Osloboďme národné parky za prvý týždeň získala 16 000 podporovateľov.
Tlačová správa 21.6.2021
25 mimovládnych ochranárskych organizácií spustilo kampaň a petíciu Osloboďme národné parky. Za niekoľko hodín získala 2 500 podporovateľov.
Petícia žiada od vlády a poslancov reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku
Petícia, ktorú symbolicky v deň letného slnovratu spoločne vyhlasuje 25 ochranárskych organizácií a združení, požaduje dlho sľubovanú reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku.
“Tak, ako sa dni oddnes začnú krátiť, krátia sa aj dni slovenských národných parkov. Ťaží sa v nich dvakrát viac dreva ako v iných územiach. Hlucháň hôrny, kedysi ich početný obyvateľ, je na pokraji vyhynutia,“ hovorí Karol Kaliský z iniciatívy My sme les, ktorá patrí k iniciátorom petície.
Slovenské národné parky momentálne trpia nadmernou ťažbou dreva a neustále pribúdajúcou výstavbou. Taktiež je v nich dovolené poľovať. Okrem toho ani jeden z nich nespĺňa medzinárodný štandard svetovej autority pre ochrany prírody IUCN.
Podľa Kaliského je najvyšší čas konať: „Naše národné parky sú krásne, no z hľadiska ochrany prírody sú na tom žalostne až kriticky. Ak dnes nezakročíme, naďalej budeme strácať nielen cenné lesy, ale aj ohrozené živočíšne a rastlinné druhy, vrátane tých s medzinárodným významom – niektoré z nich možno už nenávratne“.
Petícia a s ňou spojená rozssiahla kampaň majú za cieľ vysvetliť zložitú situáciu v národných parkoch širokej verejnosti a získať čo najširšiu podporu pre ich zásadnú reformu, ktorú požadujú od vlády a poslancov parlamentu.
„Vnímame obrovskú frustráciu verejnosti zo situácie v národných parkoch. Ľudia síce vidia, že sa v nich všade ťaží a stále pribúdajú nové stavby, no nechápu prečo. V kampani sa im snažíme vysvetliť, prečo je to tak a čo je potrebné zmeniť, aby národné parky mohli začať skutočne chrániť prírodu na svojom území a aby táto bola slobodná,“ vysvetľuje Marek Kuchta, koordinátor kampane, taktiež z iniciatívy My sme les.
„Aj vďaka novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity majú reformy posilňujúce ochranu prírody dnes výrazne lepšie vyhliadky na úspech. Regióny s cennými územiami tak môžu dlhodobo profitovať, ak si ich budú príkladne chrániť, prípadne zlepšovať ich stav,“ dodáva.
Kampaň podporí inovatívne video od animátora Petra Košťála a režisérskeho tandemu Jonáša Karáska a Mariky Majorovej. Hlas videu prepožičal Dušan Jamrich.
K petícii sa pridalo 25 mimovládnych ochranárskych organizácií a vyhlasujú ju spoločne. Po reforme národných parkov ochranári volajú veľmi dlho, doterajšími vládami však neboli vypočutí: "Pogram Apollo, počas ktorého pristáli ľudia päťkrát na Mesiaci, trval 11 rokov, na Slovensku už vyše 14 rokov rozprávame o zonácii národných parkov a riešení správy ich území a nikam sme sa neposunuli. Urobme konečne prvý krok k efektívnej ochrane prírody," hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Na to, aby politici začali konať, musia cítiť verejný tlak. Koordinátor kampane Kuchta preto apeluje: „Vyzývam všetkých ľudí, ktorým záleží na národných parkoch a osude slovenskej prírody, aby petíciu teraz podpísali a zdieľali ju medzi svojou rodinou, priateľmi a známymi. Do národných parkov chodí 60% Sloveniek a Slovákov. Ak sa len časť z nich za ne postaví, sme schopní v petícii dosiahnuť vysoké číslo.“
Určitá nádej na pokrok vznikla v posledných týždňoch, keď Ministerstvo životného prostredia formou poslaneckého návrhu zákona navrhlo presunúť štátne pozemky v národných parkoch z rezortu pôdohospodárstva do svojej gescie. Schváleniu návrhu by mala predchádzať poslanecká rozprava v utorok 22.6., medzirezortné pripomienkové konanie či konzultácie s verejnosťou.
Petíciu, je možné podpísať na stránke www.oslobodme.sk a v prvých hodinách ju podporilo už viac ako 2 500 ľudí. Spoločne ju vyhlasuje 25 mimovládnych ochranárskych organizácií a iniciatív. Petíciu takisto podporilo viac ako 50 významných osobností z oblasti ochrany prírody a verejného života.
Zoznam vyhlasujúcich organizácií:
Iniciatíva My sme les
PRALES, o.z.
Lesoochranárske zoskupenie VLK
WWF Slovensko
SOS/BirdLife Slovensko
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ)
Slovenský ochranársky snem
Ochrana dravcov na Slovensku
OZ pre Dolinu
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje
Nadácia Aevis
Asociácia prírodného turizmu
Združenie Slatinka
Iniciatíva Naše Karpaty
Znepokojené matky
Priatelia Zeme – SPZ
Priatelia Zeme – CEPA
OZ TATRY
OZ SOSNA
OZ Liptovskí aktivisti-LIPA
Zvierací ombudsman, Aliancia združení na ochranu zvierat, o.z.
ZO 6 SZOPK
Centrum pre filantropiu n.o.
Cirkulárny hub
Centrum environmentálnych aktivít
Doplňujúci citát: „Národné parky majú byť katedrálami prírody, priestorom do ktorého vstupujeme s rovnakou pokorou ako do Dómu sv. Alžbety či Katedrály sv. Martina. Oblasti, v ktorých sú ochrana prírody, jej nenarušený vývoj, ktorý sa nám nemusí vždy páčiť, veda, výskum a mäkký turizmus nadradené nad všetky ostatné činnosti, nám majú pripomínať, že sú udalosti a deje prekračujúce priemernú dĺžku ľudského života a aj my sme len súčasťou tohto nekonečného príbehu.“ Rudolf Pado, občianské združenie TATRY.
Tlačová správa 17.6.2021
25 mimovládnych ochranárskych organizácií v pondelok spustí kampaň a petíciu Osloboďme národné parky
Petícia žiada od vlády a poslancov reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku
Petícia, ktorú spoločne vyhlasuje 25 ochranárskych organizácií a združení, požaduje dlho sľubovanú reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku.
Slovenské národné parky momentálne trpia nadmernou ťažbou dreva a neustále pribúdajúcou výstavbou. Taktiež je v nich dovolené poľovať. Okrem toho ani jeden z nich nespĺňa medzinárodný štandard Svetového zväzu ochrany prírody IUCN pre ochranu prírody v národných parkoch.
Podľa Karola Kaliského z iniciatívy My sme les, jedného z vyhlasovateľov petície, je najvyšší čas konať: „Naše národné parky sú krásne, no z hľadiska ochrany prírody sú na tom žalostne až kriticky. Ak dnes nezakročíme, naďalej budeme strácať nielen cenné lesy, ale aj ohrozené živočíšne a rastlinné druhy, vrátane tých s medzinárodným významom – mnohé z nich možno už nenávratne“.
Petícia a s ňou spojená rozssiahla kampaň majú za cieľ vysvetliť zložitú situáciu v národných parkoch širokej verejnosti a získať čo najširšiu verejnú popodru pre ich zásadnú reformu, ktorú požadujú od vlády a poslancov parlamentu.
„Vnímame obrovskú frustráciu verejnosti zo situácie v národných parkoch. Ľudia síce vidia, že sa v nich všade ťaží a stále pribúdajú nové stavby, no nechápu prečo. V kampani sa im budeme snažiť vysvetliť, prečo je to tak a čo je potrebné zmeniť, aby národné parky mohli začať skutočne chrániť prírodu na svojom území a aby táto bola slobodná,“ vysvetľuje Marek Kuchta, koordinátor kampane, taktiež z iniciatívy My sme les.
„Aj vďaka novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity majú reformy posilňujúce ochranu prírody dnes výrazne lepšie vyhliadky na úspech. Regióny s cennými územiami tak môžu dlhodobo profitovať, ak si ich budú príkladne chrániť, prípadne zlepšovať ich stav,“ dodáva.
Ľudia môžu od budúceho týždňa podpisovať petíciu, ktorou vládu a poslancov vyzvú na viacero podstatných zmien. Medzi požiadavky patrí prevod štátnych pozemkov pod správy národných parkov, vyriešenie chýbajúcich zonácií či nedostatočných zákonných právomocí, kvôli ktorým dnes národné parky nedokážu zakázať ťažbu dreva či zamedziť výstavbe na ich území.
Petícia okrem toho žiada naštartovanie komplexnej ochrany prírody na Slovensku: „Príroda na Slovensku nie sú len národné parky, myslíme aj na ostatné chránené územia. Ich ochrana je podobne, ako v prípade národných parkov, často veľmi nedostatočná a musí sa zlepšiť,“ dopĺňa Marián Jasík zo združenia PRALES, ktoré tiež patrí k iniciátorom kampane.
Petíciu, ktorú bude od pondelka 21.6. možné podpísať na stránke oslobodme.sk spoločne vyhlasuje 25 mimovládnych ochranárskych organizácií a iniciatív, medzi nimi iniciatíva My sme les, občianske združenie PRALES, lesoochranárske zoskupenie VLK, WWF Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko, BROZ - Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Slovenský ochranársky snem, OZ pre Dolinu, iniciatíva Klíma ťa potrebuje a mnohé ďalšie. Petíciu takisto podporilo viac ako 50 významných osobností z oblasti ochrany prírody a verejného života.
Kde nájdem tlačenú verziu petície?
Podpisy pod petíciu môžete zaslať aj na vytlačenom hárku. Stiahnete ho TU
Vyplnený hárok s podpismi zašlite na adresu My sme les, P.O.Box A-8, 010 01 Žilina. Budeme radi, ak dáte petíciu podpísať ľuďom, ktorí by ju na inak na internete nepodpísali. Pri veľkých skupinách môžete poslednú stranu vytlačiť ľubovoľne veľa krát. Ak ste petíciu podpísali na oslobodme.sk, váš podpis už nepridávajte.
